Územie dnešnej obce bolo osídlené v neolite. Architektonické nálezy potvrdili sídlisko želiezovskej kultúry s kanelovanou keramikou, maďarskej kultúry zo staršej doby bronzovej, kostrové pohrebisko únětickej kultúry hurbanovskej skupiny zo staršej doby bronzovej, sídlisko hallstattské, laténske, rímsko-barbarské a slovanské z 8.storočia, sídlisko a pohrebisko z doby veľkomoravskej z 10. - 12. storočia a staromaďarké hroby z 10.storočia.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269, keď sa obec volala Nasvod - Novum Naswod. Ďalšie doložené názvy sú: Nauzuad (1278), Naywad (1312), Nasvad (1927), Nesvady (1948) maďarsky Naszvad.

Obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. V roku 1311 ju zničili prívrženci Matúša Čáka a v roku 1554 Turci. V 15.storočí platila holdovaciu daň husitskej posádke v Trnave. Z roku 1416 sú zachované doklady  preukazujúce trhové právo. Z neskorších správ vieme, že krajinské trhy sa tu konali v deň sv. Bartolomeja ( 24. augusta) a v deň sv. Imricha ( 5. novembra ). V roku 1572 sa spomína ako mestečko s jarmočným právom so 68 obývanými a 38 opustenými usadlosťami. V 18. storočí bola obec dosídlená.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybárstvom, tkaním a zhotovovaním nástrojov. Za I. ČSR obyvatelia pracovali na cirkevnom veľkostatku, zapojili sa do štrajkov poľnohospodárskeho robotníctva. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. V roku 1947 vysídlili časť obyvateľov maďarskej národnosti do Maďarska a obec osídlili repatrianti z Maďarska a Rumunska.

Bývalá obec Aňala sa prvýkrát spomína v roku 1239. Patrila hradom Posádka, Bana a Komárno a od roku 1312 ostrihomskému arcibiskupstvu.  V XVII. storočí, v dobe tureckých bojov bola obec Aňala zničená. Začiatkom XVIII. storočia bola svojím zemepánom, ostrihomským arcibiskupom obnovená ako predium - majer. Pred rokom 1871 bola pripojená k obci Nesvady.

 

 

 

 

 

 

 

 

Nesvady rok 1910

Výrobky dávnych remesiel, ktorými sa obyvatelia obce zaoberali, ako tkáčstvo, pletenie košov, debnárstvo, sú ukážkami
zručnosti i pre súčasnú generáciu. Poloha obce, priaznivé klimatické podmienky predurčili obec k pestovaniu zeleniny.

 

                                                                       

 

 

 

 

 

 

Ľudový kroj z 1. polovice 20. storočia