Nesvady majú bohatú históriu, ktorá siaha až do neolitu, čo dokazujú archeologické nálezy (napr. sídlisko želiezovskej kultúry, pohrebiská únětickej, halštatskej, laténskej a rímsko-barbarskej kultúry).

Hlavné body histórie:

• Slovania a Veľká Morava: V 8. storočí sem prišli Slovania, z doby veľkomoravskej (10. – 12. storočie) sú stopy sídliska a pohrebiska. Z 10. storočia sú tiež nálezy staromaďarských hrobov.
• Prvá písomná zmienka: Najstaršia zachovaná písomná zmienka o osade „Nasvod - Novum Naswod“ pochádza z roku 1269.
• Vlastníctvo a útoky: Územie a obec patrila do majetku ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1311 ju vyplienili prívrženci Matúša Čáka.
• Trhové právo a Husiti: V 15. storočí musela obec odvádzať daň husitskej posádke v Trnave. Konali sa tu krajinské trhy.
• Osmanské vojská: Rozvoj trhového mestečka zastavili v roku 1554 osmanské vojská, ktoré Nesvady a osadu Aňala zničili. Obnovené boli už v roku 1572.
• Aňala: Osada Aňala, ktorá je dnes miestnou časťou, sa spomína už v roku 1239 a k Nesvadam bola pripojená pred rokom 1871.
• Povolania: Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybárstvom, tkaním a zhotovovaním nástrojov.
• 20. storočie: V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku (po Viedenskej arbitráži).
• Povojnové udalosti: V roku 1947 bola vysídlená časť obyvateľov maďarskej národnosti a nahradili ich repatrianti z Maďarska a Rumunska.
• Zmena názvu: Od roku 1948 sa používa súčasný názov Nesvady.
• Štatút mesta: Nesvady získali štatút mesta k 1. januáru 2020, čím sa stali jedným z najnovších slovenských miest.

Územie dnešnej obce bolo osídlené v neolite. Architektonické nálezy potvrdili sídlisko želiezovskej kultúry s kanelovanou keramikou, maďarskej kultúry zo staršej doby bronzovej, kostrové pohrebisko únětickej kultúry hurbanovskej skupiny zo staršej doby bronzovej, sídlisko hallstattské, laténske, rímsko-barbarské a slovanské z 8.storočia, sídlisko a pohrebisko z doby veľkomoravskej z 10. - 12. storočia a staromaďarké hroby z 10.storočia.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269, keď sa obec volala Nasvod - Novum Naswod. Ďalšie doložené názvy sú: Nauzuad (1278), Naywad (1312), Nasvad (1927), Nesvady (1948) maďarsky Naszvad.

Obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. V roku 1311 ju zničili prívrženci Matúša Čáka a v roku 1554 Turci. V 15.storočí platila holdovaciu daň husitskej posádke v Trnave. Z roku 1416 sú zachované doklady  preukazujúce trhové právo. Z neskorších správ vieme, že krajinské trhy sa tu konali v deň sv. Bartolomeja ( 24. augusta) a v deň sv. Imricha ( 5. novembra ). V roku 1572 sa spomína ako mestečko s jarmočným právom so 68 obývanými a 38 opustenými usadlosťami. V 18. storočí bola obec dosídlená.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybárstvom, tkaním a zhotovovaním nástrojov. Za I. ČSR obyvatelia pracovali na cirkevnom veľkostatku, zapojili sa do štrajkov poľnohospodárskeho robotníctva. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. V roku 1947 vysídlili časť obyvateľov maďarskej národnosti do Maďarska a obec osídlili repatrianti z Maďarska a Rumunska.

Bývalá obec Aňala sa prvýkrát spomína v roku 1239. Patrila hradom Posádka, Bana a Komárno a od roku 1312 ostrihomskému arcibiskupstvu.  V XVII. storočí, v dobe tureckých bojov bola obec Aňala zničená. Začiatkom XVIII. storočia bola svojím zemepánom, ostrihomským arcibiskupom obnovená ako predium - majer. Pred rokom 1871 bola pripojená k obci Nesvady.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nesvady rok 1910

Výrobky dávnych remesiel, ktorými sa obyvatelia obce zaoberali, ako tkáčstvo, pletenie košov, debnárstvo, sú ukážkami zručnosti i pre súčasnú generáciu. Poloha obce, priaznivé klimatické podmienky predurčili obec k pestovaniu zeleniny.

                                                                       

 

 

 

 

Ľudový kroj z 1. polovice 20. storočia